Zoltán Vida

Európa sedí na obrovskom balíku peňazí

Bankové účty sú pre väčšinu ľudí synonymom bezpečia. Peniaze sú dostupné prakticky okamžite, nehrozí pokles hodnoty ako pri akciách a vklady sú v EÚ do určitej výšky chránené systémom ochrany vkladov. Lenže bezpečie a zachovanie hodnoty nie sú úplne rovnaké veci. Ak má človek 10 000 eur na účte a inflácia je napríklad tri percentá ročne, jeho nominálny zostatok sa nezmení. Reálna kúpna sila týchto peňazí však klesá. Po niekoľkých rokoch si za rovnakú sumu kúpi menej tovarov a služieb. Práve preto sa v Európe postupne mení otázka, čo vlastne znamená „bezpečne uložené peniaze“.

Európsky paradox: veľa úspor, málo investícií

Európske domácnosti patria medzi najväčších sporiteľov na svete. Problémom však je, že veľká časť ich bohatstva zostáva v bankových vkladoch a iných konzervatívnych produktoch. Európska centrálna banka dlhodobo upozorňuje, že európske domácnosti držia výrazne väčšiu časť svojho finančného majetku v hotovosti a vkladoch než domácnosti v Spojených štátoch. Američania pritom vo väčšej miere vlastnia akcie a investičné fondy. Rozdiel nie je iba kultúrny. Má aj ekonomické dôsledky.

Peniaze na účte nepomáhajú ekonomike tak ako investície

Keď domácnosť kúpi akcie alebo podielový fond, jej peniaze sa môžu nepriamo dostať k firmám, ktoré ich využijú na investície, vývoj alebo expanziu. Bankový vklad funguje inak. Banka síce môže tieto peniaze ďalej použiť na poskytovanie úverov, no veľká časť úspor zostáva v konzervatívnom finančnom systéme.

Európa pritom potrebuje obrovské investície do energetiky, obrany, digitalizácie, infraštruktúry aj nových technológií. Ak by sa väčšia časť európskych úspor dokázala dostať priamo do kapitálových trhov, mohla by financovať časť tejto transformácie. A práve preto sa v Bruseli čoraz viac hovorí o takzvanej Únii sporenia a investícií.

Európa nechce, aby jej peniaze odtekali inde

Problémom nie je iba to, že Európania investujú málo. Je ním aj to, kam investujú. Európske domácnosti majú obrovské úspory, no európske firmy sa často financujú na kapitálových trhoch horšie než ich americkí konkurenti. Výsledkom je paradoxná situácia: Európa má kapitál, ale zároveň jej chýba kapitál na financovanie vlastných firiem. Časť peňazí navyše končí v zahraničných investíciách.

Európska únia sa preto snaží vytvoriť prostredie, v ktorom by úspory domácností mohli jednoduchšie smerovať do európskych spoločností a projektov.

Prečo Američania investujú viac?

Rozdiel medzi Európou a USA je viditeľný aj pri dôchodkoch. Americký systém je oveľa viac prepojený s kapitálovými trhmi. Milióny Američanov vlastnia akcie priamo alebo prostredníctvom dôchodkových fondov. Keď rastú americké akciové trhy, časť domácností tak priamo vidí rast svojho majetku. V Európe je investovanie stále viac okrajovou záležitosťou. Pre mnohých ľudí je prirodzenejšie nechať peniaze na účte, než pravidelne investovať. To však môže mať dlhodobý dôsledok.

Najväčším nepriateľom nemusí byť pokles trhu, ale čas

Pri investovaní sa ľudia často boja toho, že akcie klesnú. Pri dlhodobom sporení však existuje aj opačné riziko – že človek nebude investovať vôbec. Ak peniaze zostávajú desaťročia iba na účte, inflácia postupne znižuje ich kúpnu silu. Pri dlhom horizonte môže byť tento efekt výraznejší než krátkodobé výkyvy akciového trhu.

Samozrejme, investovanie nie je bez rizika. Hodnota akcií či fondov môže klesnúť a investor môže určitý čas prerábať. Rozdiel je však v tom, že pri investícii človek podstupuje trhové riziko, zatiaľ čo pri dlhodobom držaní hotovosti podstupuje inflačné riziko. A úplne bez rizika nie je ani jedno.

Európa preto potrebuje zmeniť spôsob, akým premýšľa o peniazoch

Ak chce Európa financovať svoju budúcnosť, nebude jej stačiť iba verejný rozpočet alebo bankové úvery. Bude potrebovať súkromný kapitál. To znamená, že obyčajní ľudia môžu byť v budúcnosti oveľa dôležitejšími investormi, než boli doteraz. Ich úspory môžu pomáhať financovať firmy, infraštruktúru a technológie, zároveň však môžu dlhodobo vytvárať majetok samotným domácnostiam.

Európa tak stojí pred zvláštnym paradoxom. Má obrovské množstvo peňazí, ale potrebuje presvedčiť ľudí, aby ich nenechávali všetky ležať bokom. A ak sa to podarí, môže ísť o jednu z najväčších finančných zmien nasledujúceho desaťročia – nielen pre európske firmy, ale aj pre milióny bežných sporiteľov.